Zážitky versus vedomosti

Autor: Ľubica Šulhánková | 7.4.2013 o 12:40 | (upravené 11.4.2013 o 20:04) Karma článku: 16,13 | Prečítané:  204x

Svoj prvý blog začínam písať v aute na kúsok papiera, ktorý som našla v jednom z priečinkov. Popri písaní bakalárky, seminárnych prác a plánovaní maminej narodeninovej oslavy trávim jedno-eurovú hodinu čakaním v aute na parkovisku. Zhodou náhod je toto parkovisko presne pred bránami môjho bývalého gymnázia, kde som prežila osem rokov života.

Ako tak sedím a pozerám na tú obrovskú oranžovú budovu v centre Trenčína, pozorujem skupinku maturantov, ktorí práve odchádzajú po vyučovaní. Schádzajú dole schodmi, smejú sa, bezstarostne sa rozprávajú a zdá sa, že vôbec nemyslia na "skúšku dospelosti", ktorá ich čaká približne o mesiac. Zmaturujú, užijú si leto a väčšina z nich nastúpi na vysoké školy. Presne takto to bolo aj v mojom prípade.

Zdá sa mi, akoby to bolo len nedávno, čo som si podávala prihlášku na vysokú školu. Rozhodovala som sa medzi tromi univerzitami, všetky humanitne založenými a na každú ma aj prijali. Vybrala som si vtedy masmediálnu komunikáciu, ktorá je tu v poslednej dobe prezentovaná viac, než by bolo možno nutné. Ale viete ako sa hovorí, aj zlá reklama je reklama. A tak sa aj ja zaraďujem medzi študentov neprosperujúcej fakulty, nemožnej univerzity, medzi budúcich nezamestnaných, ľahkých dievčat či hocaké pomenovania, ktorými podaktorí z vás obdarovali túto školu.

Nebudem tu teraz chŕliť samé superlatívy na obranu našej fakulty či univerzity, no každý má právo na svoj názor. Netvrdím, že na našej škole je všetko skvelé, pretože to tak ani zďaleka nie je. Niečo je tu super, iné zasa, s prepáčením, úplne na ... Ale tak je to všade. Nepoznám nikoho z hocijakej prestížnej univerzity, kto by bol na sto percent spokojný so svojou školou. Vždy a všade sa nájdu chybičky krásy, ktoré je treba stále zdokonaľovať. A tak je to aj u nás.

Neviem s istotou povedať, žeby som si túto školu vybrala opätovne. Ale tak to už chodí, človek stále mení svoje názory. Zostáva mi len veriť a dúfať, že som sa pred tými tromi rokmi rozhodla správne a že svoju šancu využijem naplno a jedného dňa si dokážem zarobiť peniaze sama na seba ako vy všetci z "výborných" slovenských vysokých škôl okrem UCM-ky, samozrejme. Napokon všetko mám vo svojich rukách. Ale jedno s určitosťou viem povedať. Táto škola mi dala ľudí, bez ktorých by som si svoj život už nevedela predstaviť. Dala mi šancu vyjadrovať svoje názory prostredníctvom časopisu, natáčať rôzne audiovizuálne diela či chodiť po exkurziách v mnohých slovenských mediách. Veď poučky a vedomosti si môžem prečítať aj doma z kníh, ale zážitky mi nikto len tak nedá a hlavne vďaka tomuto budem na túto školu vždy dobre spomínať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

SVET

Šoky, nefunkčné lepidlo a Trump. Ako Rakúsko už deväť mesiacov volí prezidenta

Z víťazstiev sa už tešili, rozhodne sa až teraz.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?